TLAČOVÉ SPRÁVY


Podnikatelia žiadajú transparentné a efektívne verejné obstarávania aj pri zákazkách s nízkou hodnotou


(Bratislava, 9.10.2018) Zamestnávateľské združenia a obchodné komory hlásiace sa k Iniciatíve za vládu zákona (Rule of Law Initiative) spoločne apelujú na potrebu transparentnosti a verejnej kontroly v obstarávaní pri zákazkách s nízkou hodnotou (ZNH). Navrhujú ich zverejňovanie ex ante vo Vestníku ÚVO, čím by bola zabezpečená nevyhnutná miera transparentnosti, podporila by sa hospodárska súťaž v regiónoch Slovenska a nevyhnutne aj efektívnosť vynakladania verejných financií, t.j. peňazí daňových poplatníkov. 

Ako uvádza analýza Transparency International, minuloročné zmeny v limitoch priniesli okrem iného zníženie priemernej odhadovanej úspory, či skrátenie času na predkladanie ponúk pre uchádzačov. V podmienkach Slovenskej republiky sa preto javí logické a nevyhnutné, aby sa aj pri ZNH využíval vždy Vestník verejného obstarávania v správe ÚVO, ktorý je plne elektronizovaný, a teda verejne dostupný. Zverejňovanie okrem iného pomôže:

  •  Zachovať/podporiť férovú hospodársku súťaž
  • Podporovať najmä malých a stredných podnikateľov
  • Zabezpečiť primeranú verejnú kontrolu narábania s verejnými zdrojmi
  • Uľahčiť získavanie ponúk pre verejných obstarávateľov
  • Posilniť dôveryhodnosť procesov verejného obstarávania medzi podnikateľmi


Celú tlačovú správu nájdete TU.

_________________________________________

Verejné obstarávanie musí byť založené na princípe transparentnosti a efektívnej verejnej kontrole


(Bratislava, 20.8.2018) Zamestnávateľské združenia a obchodné komory v spoločnom stanovisku apelujú na potrebu transparentnosti a verejnej kontroly v obstarávaní pri zákazkách s nízkou hodnotou (ZNH). Navrhujú ich zverejňovanie ex ante vo Vestníku ÚVO, čím by bola zabezpečená nevyhnutná miera transparentnosti, zachovanie hospodárskej súťaže v regiónoch Slovenska a nevyhnutne aj efektívnosť vynakladania verejných financií, t.j. peňazí daňových poplatníkov.


Celú tlačovú správu nájdete TU.

Celé spoločné stanovisko nájdete TU. 

_________________________________________

Úrad pre verejné obstarávanie potrebuje dôveryhodného podpredsedu


Pre posilňovanie dôvery a zvyšovanie odbornosti je nevyhnutné, aby proces výberu nového podpredsedu ÚVO prebehol v maximálnej možnej miere transparentne, a aby hlavnými kritériami pre výber boli práve odbornosť a nezávislosť.

Ako obchodné komory a podnikateľské združenia, ktorým záleží na posilňovaní dôveryhodnosti celého systému verejného obstarávania na Slovensku, preto spoločne vyzývame na proces výberu podpredsedu ÚVO, ktorý bude postavený na princípoch transparentnosti, odbornosti a nezávislosti.

Viac informácií TU 

_________________________________________



PRIESKUM KONJUNKTÚRY NA SLOVENSKU 2018: 

Zahraniční investori zostávajú optimistickí, situácia na trhu práce je naďalej kritická


(Bratislava, 26.marec 2018) Aj tento rok sa Slovensko-rakúska obchodná komora spolu s Holandskou obchodnou komorou v Slovenskej republike, Švédskou obchodnou komorou v Slovenskej republike a so spoločnosťou ADVANTAGE AUSTRIA  Bratislava zapojila do prieskumu iniciovaného Slovensko-nemeckou obchodnou a priemyselnou komorou .

Samotný prieskum prebiehal v mesiacoch február a marec 2018 a boli oslovené firmy pôsobiace na Slovensku, z ktorých 82 % má vlastníkov z iných európskych štátov. Celkový počet respondentov predstavuje 131 firiem, zastúpenie firiem z jednotlivých odvetví je následovné: priemysel (43,6 %), obchod (19,9 %), služby (36,6 %).

Priaznivá konjunkturálna nálada medzi zahraničnými investormi na Slovensku pretrváva. Viac ako 40 % zo 131 zúčastnených firiem by chcelo rozširovať svoje aktivity a hľadajú zamestnancov. S pokrokom v boji proti korupcii sú spoločnosti nespokojné ako nikdy predtým, najväčším problémom však zostáva vývoj na trhu práce. 


Celú tlačovú správu nájdete TU.

Výsledky Prieskumu verejnej mienky nájdete TU.


____________________________________

Spoločné vyhlásenie obchodných komôr a podnikateľských združení k súčasnej situácii na Slovensku

Zastupujúc viac ako tisícku firiem zo Slovenska a 30 krajín sveta, ktoré v tejto krajine zamestnávajú viac ako 270 000 ľudí a v podobe daní a odvodov prispievajú každoročne do štátneho rozpočtu miliardami eur, vyjadrujeme hlboké znepokojenie nad súčasnou situáciou, ktorá v novodobej histórií Slovenska nemá obdobu.
Vražda investigatívneho novinára, ktorá podľa vyjadrení viacerých verejných predstaviteľov s vysokou pravdepodobnosťou priamo súvisí s jeho prácou, je zásadným útokom na slobodu tlače. Úloha novinárov, vrátane práce pri odhaľovaní podvodov a korupcie, je v spoločnosti nezastupiteľná.

Celé spoločné vyhlásenie nájdete TU.


_________________________________________

Otvorený list ministrovi školstva

Bratislava 26. júla 2017 – Šesť zamestnávateľských organizácií a podnikateľských združení pod záštitou Francúzsko-slovenskej obchodnej komory dnes odoslalo otvorený list ministrovi školstva Petrovi Plavčanovi, s ponukou na spoluprácu pri tvorbe a naplnení Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania pod názvom Učiace sa Slovensko. Signatármi listu okrem vyššie spomenutej Francúzsko-slovenskej obchodnej komory, sú Asociácia priemyselných zväzov, Hispánsko-slovenská obchodná komora, Slovensko-rakúska obchodná komora, Švédska obchodná komora a Zväz automobilového priemyslu.

Otvorený list priamo nadväzuje na početné odborné diskusie, ktoré vyššie uvedené organizácie a združenia za posledný rok absolvovali so zástupcami MŠVVaŚ SR. Predstavitelia jednotlivých organizácii spoločne apelujú na ministra školstva a poukazujú na kritický stav v oblasti nedostatku kvalifikovaných pracovných síl. Zhodli sa na spoločnom záujme a potrebe zabezpečiť pre slovenskú ekonomiku kvalifikovanú pracovnú silu cez vzdelávací proces, ktorá zodpovedá štruktúre a potrebám slovenskej ekonomiky.

Za týmto účelom predkladajú ministrovi otvorený list a dokument pod názvom: Zhodnotenie hlavných problémov v oblasti vzdelávania a definovanie návrhov v súvislosti s Národným programom rozvoja výchovy a vzdelávania: Učiace sa Slovensko, v ktorom formulujú konkrétne návrhy a opatrenia na zlepšenie situácie. Sú presvedčení, že je potrebné okamžite prijať konkrétne kroky v oblastiach, kde sa našla všeobecná zhoda, tak aby mohlo školstvo vykročiť správnym smerom už v najbližšej budúcnosti.

Signatári listu veria, že sa ponuka na spoluprácu a výzva k spoločnému dialógu stretne s pozitívnou odozvou, a že rezort školstva vezme na vedomie, zváži a zhodnotí všetky formulované návrhy v záujme napĺňania spoločného cieľa a dosiahnutia konkurencieschopnosti Slovenska aj v oblasti dostatku kvalifikovanej pracovnej sily.


_______________________________________

Najväčšie nemecké a rakúske firmy platia na Slovensku priame dane a odvody vo výške približne 1,3 mld. eur


(16.05.2017) Podiel nemeckých a rakúskych firiem na daniach, ktoré zaplatilo 200 najväčších podnikov na Slovensku vrátane finančného sektora predstavuje 26 percent. Vyplynulo to z analýzy pre rok 2015 spol. BMB Leitner, ktorá poskytuje daňové poradenstvo. Príjem napriamych daniach, ktoré zaplatili skúmané podniky, predstavoval spolu viac ako 2,5 miliárd eur. Firmy so slovenskými majiteľmi na nich mali podiel vo výške 17 percent. Nemecko a Rakúsko tvorili najsilnejšiu skupinu medzi zahraničnými investormi s najvyšším podielom na odvedených daniach na Slovensku. Nemecké podniky odviedli v roku 2015 dane vo výške okolo 400 miliónov eur, čo zodpovedalo podielu vo výške 16 percent. Pri rakúskych firmách to bolo viac než 250 mil. eur, teda desať percent. Na treťom mieste nasledovala Južná Kórea s podielom vo výške šesť percent.

Renáta Blahová, partnerka v BMB Leitner a autorka štúdie: „Zahraničné firmy vnímajú naliehavo nutnosť trestať korupciu a zlepšiť vymožiteľnosť práva. V oblasti daní a odvodov považujú za neprimerané časté nekoncepčné zmeny v legislatíve a vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. Na druhej strane pozitívne oceňujú pracovné nasadenie ľudí. Verím, že daňová spoľahlivosť zahraničných spoločností bude našu vládu motivovať lepšie investorom porozumieť.“

Analýza bola zostavená podľa princípu Ultimate Parent Company, podľa ktorého sa príslušnosť slovenskej dcérskej spoločnosti určila na základe hlavného sídla koncernu. Podľa tohto princípu sú Nemecko a Rakúsko nie len najväčší zahraniční platcovia daní na Slovensku, ale aj najväčší zahraniční investori. Do konca roku 2015 preinvestovali nemecké firmy na Slovensku podľa údajov Nemeckej spolkovej banky 7,5 miliárd eur a zamestnali 121 000 pracovníkov. Objem investícií rakúskych firiem predstavoval podľa Rakúskej národnej banky 5,9 miliárd eur (2015), počet zamestnancov činil 46 000 (2014).


______________________________________

PRIESKUM KONJUNKTÚRY NA SLOVENSKU 2017:

Zahraniční investori v pozitívnej nálade, atraktivita lokality stagnuje    
 
(30.03.2017) Zahraniční investori na Slovensku hodnotia konjunkturálnu situáciu za takú pozitívnu, aká za posledných 8 rokov ešte nebola. Ešte priaznivejšie hodnotí 176 zúčastnených firiem svoju vlastnú situáciu  v podnikaní. Štyri z desiatich firiem preto majú v úmysle zamestnať nových pracovníkov. Pre väčšinu z nich však predstavuje vývoj na trhu práce brzdu. 
 
45 % opýtaných firiem hodnotí súčasnú hospodársku situáciu na Slovensku pozitívne,
ako s odstupom najlepší výsledok od roku 2009. Pre ďalších 47 % sa situácia javí ako uspokojivá. Z predpokladu zlepšenia v ďalšom priebehu tohto roka vychádza 35 % firiem, avšak mierna väčšina, s podielom 53 %, očakáva nezmenenú celkovú hospodársku situáciu. 
 
Očakávania vývoja vo vlastnej firme vychádzajú ešte optimistickejšie. 47 % firiem počíta s lepšími obchodmi, iba každý desiaty podnik sa pripravuje na horší hospodársky rok. 44 % firiem by následne chcelo zvýšiť počet svojich pracovníkov a 37 % zvýšiť aj investície.
 
„Podľa väčšiny investorov obchody prekvitajú“,
komentuje najnovšie výsledky Vladimír Slezák, prezident Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory (SNOPK) a generálny riaditeľ spoločnosti Siemens. Pri vyhliadkach je však nápadné zistenie, že síce 64 % účastníkov prieskumu počíta so stúpajúcimi obratmi, ale podiel firiem, ktoré očakávajú zlepšenie obchodných výsledkov, je naproti tomu iba 47 %. „Taký veľký rozdiel medzi týmito hodnotami sme v prieskume ešte nezaznamenali“, dodáva Slezák. „To znamená, že mnoho firiem očakáva vyššie náklady. Časy deflácie sú za nami.“ 
 
Hans Christian Kügerl, obchodný radca rakúskeho veľvyslanectva na Slovensku a riaditeľ ADVANTAGE AUSTRIA Bratislava, upozorňuje na ďalší povzbudzujúci faktor. 47 % firiem očakáva v roku 2017 zlepšenie obchodnej situácie. Pozitívny trend od roku 2014 teda naďalej pretrváva. 44 % opýtaných investorov má preto v úmysle zamestnať ďalšie pracovné sily. „Len každý desiaty investor by chcel personál redukovať, čo by bol najlepší výsledok prieskumu od roku 2005“, poznamenáva Kügerl.
 
Lokalita Slovensko sa podľa názoru investorov vyznačuje najmä členstvom  v EÚ,  produktívnou pracovnou silou, ochotnou podávať výkony - za relatívne mierne náklady, ako aj dostupnosťou a kvalitou lokálnych dodávateľov. „Na základe geografickej blízkosti a celkovo atraktívnych podmienok lokality mnoho rakúskych firiem, najmä zo susediacich spolkových krajín, považuje Slovensko za rozšírený domáci trh. Pobočky a dodávateľov vieme veľmi úzko zapájať do reťazca tvorby hodnôt“, uvádza Hans Christian Kügerl. 
 
V prípade niektorých faktorov lokality spokojnosť investorov citeľne poklesla. Mnohým firmám robí starosti predovšetkým dostupnosť pracovnej sily. „Nedostatok odborníkov sa stal najsilnejšou brzdou rastu“, spresňuje Vladimír Slezák. „Mnoho firiem nenachádza takých pracovníkov, akých potrebuje. To platí takmer pre všetky odvetvia“, dodáva prezident SNOPK. 
 
Aj systém vzdelávania
– z hľadiska odborného vzdelávania, ako aj vysokoškolského vzdelávania, bol hodnotený horšími známkami než  v minulom roku. „Absolventom celkom zreteľne chýba použiteľnosť v praxi“, vysvetľuje Slezák. Na tom ešte nemohlo nič zmeniť ani zavedenie duálneho vzdelávania. „Tento systém naznačuje správne smerovanie. Ale počet žiakov duálneho vzdelávania musí v celej krajine ešte výrazne stúpnuť, aby sa to zo strednodobého hľadiska mohlo zreteľne prejaviť na trhu práce. Na to bude potrebné ešte prestaviť niekoľko výhybiek“, podčiarkuje Slezák. To by sa týkalo financovania duálneho vzdelávania, ako aj ďalšieho vzdelávania učiteľov  a školiteľov. Okrem toho by sa aj vysokoškolské vzdelávanie malo intenzívnejšie spájať s odbornou praxou. „Dualizácia vysokoškolského štúdia ešte žiaľ ani nezačala“, konštatuje Slezák.  
 
Slovenskú republiku
celkovo hodnotia účastníci ako druhú najatraktívnejšiu lokalitu pre investície v strednej a východnej Európe. Ako už aj v uplynulých rokoch je na 1. mieste Česká republika. Estónsko a Slovinsko sa delia o tretie  a štvrté miesto. V zásade pozitívny výsledok, avšak tradične nepatrný náskok Českej republiky sa po prvýkrát v tomto roku zväčšil. K tomu poklesol podiel tých firiem, ktoré by svoju investíciu na Slovensku aj za dnešných podmienok zopakovali, z 85 na 79 %. Je to najnižšia hodnota od zavedenia prieskumu  v roku 2004. Pre Vladimíra Slezáka sú to zreteľné náznaky, že medzinárodná konkurencieschopnosť krajiny napriek priaznivej konjunkturálnej situácii stagnuje. „Vláda tu má ešte veľa čo robiť. Okrem problémov na pracovnom trhu by to predovšetkým znamenalo zaoberať sa bojom proti korupcii  a neserióznym praktikám vo verejnom obstarávaní“, dodáva prezident Slezák.


Výsledky Prieskumu verejnej mienky nájdete TU.



_______________________________________________________

STANOVISKO

Zamestnávatelia vyjadrujú hlboké znepokojenie nad netransparentným spôsobom prijímania zásadných legislatívnych zmien

(Bratislava, 5. decembra 2016) Podnikateľské asociácie, zamestnávateľské združenia a obchodné a priemyselné komory zoskupené v „Iniciatíve za vládu zákona“ (Rule of Law Initiative) vyjadrujú hlboké znepokojenie nad spôsobom, akým sú prijímané dôležité legislatívne zmeny so zásadným dopadom na podnikateľské prostredie. Spôsob, akým boli v uplynulých týždňoch schválené zmeny v systéme zdravotného a sociálneho poistenia zásadne podkopávajú dôveru verejnosti v predvídateľnosť legislatívneho procesu.

Zamestnávateľské zväzy a komory vyjadrujú hlboké znepokojenie predovšetkým nad spôsobom presadzovania významných legislatívnych zmien, ktorý odporuje princípom právneho štátu. Dôležitosť zákonne stanoveného legislatívneho procesu, v rámci ktorého musí každý návrh zákona prejsť riadnym pripomienkovým konaním za účasti verejnosti, rokovaním Hospodárskej a sociálnej rady SR a nakoniec i rokovaním vlády SR, bol zásadným spôsobom spochybnený, a to hneď dvakrát v priebehu len niekoľkých týždňov. Viaceré kroky dávajú dôvody domnievať sa, že takýto postup bol zvolený účelovo s cieľom vyhnúť sa diskusií s odbornou verejnosťou.

Je to práve netransparentnosť spôsobu prijímania poslaneckých pozmeňujúcich návrhov významne zasahujúcich do prijímanej legislatívy, na ktorú široká podnikateľská komunita na Slovensku dlhodobo jednotne poukazuje. Samotná vláda SR, hlásiac sa vo svojom Programovom vyhlásení k princípom Iniciatívy za vládu zákona, sa verejnosti zaviazala v časti Právny štát a legislatívny proces, že „...bude presadzovať, aby aj poslanecké návrhy zákonov boli v druhom čítaní prerokúvané v rámci širokého medzirezortného pripomienkového konania za účasti verejnosti....“. K rovnakému princípu sa vláda prihlásila aj v roku 2015, keď prijala Akčný plán na posilnenie Slovenska ako právneho štátu.

Plne rešpektujúc právo poslancov NR SR iniciatívne navrhovať legislatívne zmeny sme však nútení konštatovať, že tieto záväzky a deklarácie nie sú rešpektované. K závažným legislatívnym zmenám dochádza síce formálne legálnym, ale vysoko netransparentným spôsobom, čo významne narúša princíp právnej istoty a oslabuje dôveru verejnosti vo verejné inštitúcie.

Podnikateľské asociácie, zamestnávateľské združenia a obchodné a priemyselné komory zoskupené v „Iniciatíve za vládu zákona“ preto apelujú na vládu SR, ako aj poslancov NR SR, aby rešpektovali už prijaté záväzky a neuchyľovali sa ku krokom, ktoré vedú k v oslabovaniu právneho štátu. Je nevyhnutné, aby zamestnávatelia ako aj odborná verejnosť ostali rešpektovaným partnerom verejných inštitúcií pri odbornej diskusii, ktorá musí predchádzať prijímaniu zásadných legislatívnych zmien, tak ako je to štandardom v ostatných krajinách Európskej únie.