Vysielanie zamestnancov

ČO ZNAMENÁ VYSLANIE A PRENECHANIE ZAMESTNANCOV V RÁMCI EÚ?

I. Medzi základné znaky vyslania zamestnancov patrí:
-zmluvný vzťah medzi zamestnávateľom a objednávateľom
- základný pracovno-právny vzťah ostáva v štáte zamestnávateľa, pokyny na výkon práce zadáva zamestnávateľ (dodávateľ), nedochádza k zaradeniu zamestnanca do podniku
objednávateľa

Špeciálnou formou vyslania zamestnancov je prenechanie zamestnancov, v tomto prípade je zamestnanec začlenený do podniku objednávateľa a vykonáva prácu priamo pre neho.

II. Ktoré právo spravuje vyslanie zamestnanca?
Pracovné podmienky a podmienky zamestnávania vyslaného či prenechaného  zamestnanca sa spravujú právom štátu, na ktorého územie je vyslaný.
Ak teda vysielate zamestnanca zo Slovenska na poskytovanie služieb do Rakúska, musíte sa oboznámiť s rakúskymi právnymi normami, ktoré regulujú pracovné právo a zistiť
si podmienky najmä ohľadom minimálnej mzdy, pracovného času a dovolenky, pretože práve tieto pre zamestnanca počas doby vyslania platia. Ak zamestnávateľ pôsobiaci v
Rakúsku vyšle zamestnanca na Slovensko, musí sa, naopak, oboznámiť so slovenským pracovným právom.

A.    VYSLANIE A PRENECHANIE (LEASING) ZAMESTNANCOV ČLENSKÝCH ŠTÁTOV EÚ NA SLOVENSKO

Právne normy: na úrovni EÚ: Maastrichtská zmluva o Európskej Únií
Smernica 96/71/ES EP
Smernica 2014/67/EÚ o presadzovaní smernice 96/71 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení Nariadenie EÚ č. 1024/2012 o administratívnej
spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu.
Zákon č. 311/2011 Z.z. Zákonník práce
Zákon č. 351/2015 Z.z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

I.    Nové definície pojmov v súvislosti s vyslaním zamestnancov:

V júni 2016 došlo k významnej novele zákona č. 351/2015 Z.z. o cezhraničnej spolupráci, ktorá zapracovala normy smernice EÚ do našej právnej legislatívy. Táto novela platí
pre zamestnávateľov vysielajúcich svojich zamestnancov na územie Slovenskej republiky, ako aj pre slovenských zamestnávateľov, ktorí vysielajú svojich zamestnancov do
zahraničia. Pozitívne hodnotené sú najmä jasné definície pojmov vyslaného zamestnanca či vysielajúceho zamestnávateľa.
Podľa § 5 ods. 4 slovenského Zákonníka práce sa jedná o vyslanie zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb, ak je jeho cezhraničné:

a)    Vyslanie pod vedením a na zodpovednosť vysielajúceho zamestnávateľa na základe zmluvy medzi vysielajúcim zamestnávateľom ako cezhraničným poskytovateľom služby a príjemcom tejto služby, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancov existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah

b)    Vyslanie medzi ovládajúcou osobou a ovládanou osobou alebo medzi ovládanými osobami, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah,
alebo

c) dočasné pridelenie k užívateľskému zamestnávateľovi, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah = tzv.

prenechanie, či leasing zamestnanca, ktoré je špeciálnou formou vyslania zamestnanca.

§5 ods.5 Zákonníka práce definuje pojem vysielajúci zamestnávateľ. Je to:

a)    hosťujúci zamestnávateľ, ktorým je zamestnávateľ usadený v inom členskom štáte Európskej únie vysielajúci zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia z iného členského štátu Európskej únie na územie Slovenskej republiky

b)    domáci zamestnávateľ, ktorým je zamestnávateľ usadený v Slovenskej republike vysielajúci zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia Slovenskej republiky na územie iného členského štátu Európskej únie

§5 ods. 6 Zákonníka práce definuje pojem vyslaný zamestnanec:

a)    hosťujúci zamestnanec, ktorým je zamestnanec, ktorý počas určitej doby vykonáva prácu v Slovenskej republike pri poskytovaní služieb, pričom bežne pracuje v inom štáte Európskej Únie

b)    domáci zamestnanec, ktorým je zamestnanec, ktorý počas určitej doby vykonáva prácu v inom členskom štáte Európskej Únie pri poskytovaní služieb, pričom bežne pracuje v Slovenskej republike.

Nová je aj definícia pracovnej cesty § 57 ods.1 Zákonníka práce:

Zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné obdobie len s
jeho súhlasom. To neplatí, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce alebo ak možnosť vyslania na
pracovnú cestu je dohodnutá v pracovnej zmluve. Na pracovnej ceste zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý ho na pracovnú cestu vyslal.
Rozdiel medzi vyslaním zamestnanca a pracovnou cestou je, že vyslaný zamestnanec sa stáva konkurenciou pre zamestnancov iných členských krajín ( v našom prípade teda
Rakúska). V praxi môže byť rozdiel medzi krátkodobým vyslaním zamestnanca a služobnou cestou len nepatrný a ich rozlíšenie ťažšie. Ak napríklad slovenský zamestnanec do
Rakúska príde iba ponúkať výrobky svojho zamestnávateľa, nejedná sa o vyslanie zamestnanca, ale o pracovnú cestu. Chýba tu najmä zmluvný vzťah medzi slovenským a
rakúskym podnikateľom. Ak však slovenský zamestnanec v skutku predá výrobok ( napríklad práčku) rakúskemu podnikateľovi, a uzavrie sa zmluva, na základe ktorej bude
slovenský zamestnávateľ pravidelne vysielať svojich technikov do Rakúska na údržbu, v tomto prípade sa jedná o vyslanie zamestnancov.

II. Základné znaky vyslania zamestnancov na Slovensko:

- zmluvný vzťah medzi slovenským zamestnávateľom (ako dodávateľom) a rakúskym subjektom ako objednávateľom
- základný pracovno-právny vzťah ostáva na Slovensku, pokyny na výkon práce zadáva slovenský zamestnávateľ (dodávateľ), nedochádza k zaradeniu zamestnanca do podniku rakúskeho objednávateľa

III.    Formálna stránka vyslania/ prenechania zamestnanca na Slovensko

a.    Povinnosti hosťujúceho zamestnávateľa

Hosťujúci zamestnávateľ (so sídlom v Rakúsku), ktorý svojho zamestnanca vysiela na prácu na Slovensko, je povinný informovať Národný inšpektorát najneskôr v deň vyslania o vyslaní a predložiť nasledujúce informácie:
- obchodné meno a sídlo svojej podnikateľskej činnosti,
- svoje identifikačné číslo, ak mu bolo pridelené a register, v ktorom je zapísaný,
-predpokladaný počet vyslaných zamestnancov, osobné údaje vysielaného zamestnanca,
- deň začatia a skončenia vysielania,
- občianstvo, meno, priezvisko, dátum narodenia, miesto trvalého pobytu a štátne občianstvo vyslaného zamestnanca,
- druh zamestnania vykonávaného vyslaným zamestnancom
- názov služby alebo služieb, ktoré bude hosťujúci zamestnávateľ poskytovať prostredníctvom vyslaného zamestnanca v Slovenskej republike

V prípade dočasného prenechania zamestnanca na Slovensko je potrebné, aby slovenský zamestnávateľ a prenechaný zamestnanec uzavreli dohodu o dočasnom
prenechaní.Táto musí okrem vyššie uvedených informácií (pozri II. Povinnosti domáceho zamestnávateľa) spĺňať aj podmienky určené podľa § 58 ods. 5 Zákonníka práce.

Znenie § 58 ods. 5 Zákonníka práce:
Písomná dohoda o dočasnom pridelení uzatvorená medzi zamestnávateľom a zamestnancom musí obsahovať najmä názov a sídlo užívateľského zamestnávateľa, deň, keď
dočasné pridelenie vznikne, a dobu, na ktorú sa dočasné pridelenie dohodlo, druh práce a miesto výkonu práce, mzdové podmienky a podmienky jednostranného ukončenia
výkonu práce pred uplynutím doby dočasného pridelenia. Tieto náležitosti musí obsahovať aj pracovná zmluva uzatvorená medzi agentúrou dočasného zamestnávania a
zamestnancom, ak sa táto pracovná zmluva uzatvára na určitú dobu. Agentúra dočasného zamestnávania, ktorá uzatvára so zamestnancom pracovný pomer na určitú dobu,
určí dobu trvania tohto pracovného pomeru dátumom jeho skončenia; to sa nevzťahuje na dočasné pridelenie z dôvodu uvedeného v § 48 ods. 4 písm. a).


  V prípade dočasného prenechania zamestnanca na Slovensko je potrebné, aby slovenský zamestnávateľ a prenechaný zamestnanec uzavreli dohodu o dočasnom prenechaní.Táto musí okrem vyššie uvedených informácií (pozri II. Povinnosti domáceho zamestnávateľa) spĺňať aj podmienky určené podľa § 58 ods. 5 Zákonníka práce.